PreČo je nevyhnutnÉ ČÍtaŤ svÄtÝch otcov(1)

            Pýtate sa, prečo je potrebné čítať svätých otcov? Či nestačí nechať sa viesť len Svätým Písmom, čistým Božím slovom, do ktorého nie je pridané ani jedno ľudské slovo?

            Odpovedám, že pri čítaní Svätého Písma je nutné čítať aj východných otcov Cirkvi. Hľa, čo hovorí apoštol Peter o Svätom Písme: „Predovšetkým však vedzte, že nijaké proroctvo v Písme nepripúšťa súkromný výklad. Lebo proroctvo nikdy nevzišlo z ľudskej vôle; ale pod vedením Ducha Svätého prehovorili ľudia poslaní od Boha“.(2) Nemôžete voľne, nepodložene chápať duchovné slovo, ktoré je vyslovené nie svojvoľne, ale vnuknutím Ducha a samotné zakazuje seba voľne vykladať. Duch predniesol Sväté Písmo, a len Duch ho môže vykladať. Bohom inšpirovaní muži, čiže proroci a apoštoli ho napísali. Bohom inšpirovaní muži, teda svätí otcovia ho vyložili. Preto každý, kto chce pravdivo poznať Sväté Písmo, musí čítať svätých otcov. Ak sa obmedzíte len na čítanie Svätého Písma, nutne ho budete svojvoľne chápať a vykladať. Toto bude mať za následok, že sa nevyhnete omylom, lebo „Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať. Teda, čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch“.(3)

            Diela otcov zvlášť nenávidia heretici všetkých dôb. Diela otcov odhaľujú pravý význam Svätého Písma, ktorý by nepriatelia Pravdy chceli prekrútiť pre potvrdenie svojich falošných učení. Konštantínopolsky presbyter Eutychios jasne vyjadril svoju nevraživosť k otcom na miestnom sneme v Konštantínopole. Ľstivo povedal, že: „Sväté Písmo je si potrebné vážiť viac než otcov“. A povedal tak preto, lebo listami patriarchov Alexandrie Atanáza Veľkého a Cyrila bol vtedy jasne usvedčený z herézy. Naopak, Cirkev vždy prejavovala osobitú úctu k dielam otcov. Ich dielami sa zachovávala jednota Cirkvi, pre ktorú je potrebný všetkými prijatý, pravdivý, blahodatný výklad Písma. Všeobecné snemy sa vždy začínali čítaním listov otcov, v ktorých sa veľmi podrobne vysvetľovali dogmy alebo tradícia, skúmanie ktorých bolo predmetom uznesení snemu. Teda, snem opierajúc sa o listy otcov odhaľoval a usvedčoval herézy, a prijímal pravoslávne učenie a vyznanie. Presne tak aj v osobnom živote svätí askéti najprv študovali diela otcov, a až potom, keď dosiahli prosperovanie v duchovnosti, prechádzali k čítaniu hlavne Svätého Písma. Svätý Ján Lestvčník povedal: „Hlboké je more Písma a plaviť sa po ňom nie je úplne bezpečné. Je nebezpečné plávať v odeve a vášnivému sa dotýkať bohoslovia“. Toto nebezpečenstvo a nešťastie spočíva v ľubovoľnom výklade, v nesprávnom chápaní Písma, na základe čoho mnohí askéti padli do zhubného poblúdenia.

            Zbytočne heretici ukazujú svoju zdanlivú úctu k Svätému Písmu a ľstivo narážajú, že Pravoslávna cirkev si ho málo ctí, že až príliš si váži svätých otcov, ktorých oni zavrhujú, ktorých oni zasypávajú ohováraniami a nehanebnými a bezcharakternými nadávkami. Úcta heretikov k Svätému Písmu je klamlivá, pokrytecká. Čože je to za úcta k Božiemu slovu, keď každému, ako keby bol bez poškvrny, je umožnené svojvoľne ho chápať a vykladať? Svätá Cirkev tým, že prijala blahodatný výklad Svätého Písma od svätých otcov dokazuje, že má hlbokú úctu k Svätému Písmu. Váži si ho tak, ako si je Božie slovo potrebné vážiť. Svoje deti učí tomu, aby vo vzťahu k Božiemu slovu neboli opovážlivé. Varuje ich pred pyšnou svojvôľou a vyčíňaním. Radí im, aby sa učili z diel otcov a spolu s nimi prenikali do divného svetla Božieho slova, ktoré oslepuje tých, čo sa na neho osmeľujú hľadieť bez potrebnej prípravy, teda nečistou mysľou a hriech milujúcim srdcom. Obráťme pozornosť na bohoslužobný život východnej Cirkvi, aby sme sa presvedčili o jej úcte a zbožnosti k Svätému Písmu. Evanjelium, keď ho vynášajú z oltára, kráča pred ním obsluha so zažatými sviecami. Keď je vynášané na stred chrámu, všetci prítomní pravoslávni kresťania sa mu zbožne klaňajú, ako pred Božím slovom a s bázňou a láskou ho bozkávajú. No heretik, ktorý sa chváli svojou úctou k Svätému Písmu sa pohoršuje nad zbožnosťou detí svätej Cirkvi pred Evanjeliom. Ich klaňaním sa prejavenú zbožnú úctu k Božiemu slovu posmešne nazýva modloslužbou, klaňaním sa papieru, atramentu, viazaniu. Úbohý slepec! On v tej knihe vidí iba papier, atrament, viazanie a nie Kristovo Evanjelium.

            Majte zbožnú úctu k Svätému Písmu, úctu, ktorá je potrebná pre skutočného syna pravej Cirkvi. Majte potrebnú dôveru a úctu aj k dielam otcov. Ten istý Boží Duch, ktorý pôsobil v prorokoch a apoštoloch, pôsobil aj v svätých cirkevných učiteľoch a pastieroch. O tejto dogme svedčí svätý apoštol Pavol, keď hovorí: „A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov“.(4)

            V zhode so slovami apoštola, slovami Svätého Písma a pokynmi Cirkvi, prvé miesto by vo vašom zbožnom čítaní mali zaujať listy apoštolov až potom Evanjelium. Aby ste správne chápali Nový Zákon, čítajte svätých cirkevných učiteľov, čítajte aj Žalmy a ostatné knihy Starého Zákona. Očisťujte sa evanjeliovými prikázaniami a zbožnou askézou. Ako veľmi je duša čistá, tak veľmi sa v nej zjavuje Boh, tak veľmi sa v nej odhaľuje Božie slovo, ktoré je pred ľudským zrakom prikryté nepreniknuteľným závesom ľudského slova.

(1) Творения святителя Игнатия, Том 5 – Собрание писем, Правило веры, Москва 2009, s. 140-145.
(2) 2Pet 1, 20-21.
(3) 1Kor 2, 14, 11.
(4) 1Kor 12, 28.